Júlové stretnutie (2017)

„Každá báseň má svoj čas, ale čas básne je kratší, než si myslíš.“

(Miroslav Válek: Z absolútneho denníka I)

Výnimočný zjav našej poézie Miroslav Válek (nar. 17. 7. 1927) v Trnave, básnik, autor pre deti, prekladateľ, publicista, ale aj politik a organizátor literárneho a kultúrneho života... Členovia LK Omega  na svojom júlovom stretnutí  si pripomenuli nedožité deväťdesiatiny tohto výrazného reprezentanta modernej slovenskej poézie – v komornej zostave, ale zaujímavo a s  podnetnou diskusiou. 

Pásmo o živote a tvorbe Miroslava Válka pripravila Jana Poláková a Mária Blaškovičová.  V ich prednese si prítomní vypočuli aj ukážky z tvorby autora. Zhodli sa v  tom,  že aj básne napísané pred rokmi pôsobia tak, ako by vznikli teraz. Čitateľský  čas Válkovej básne je dlhší, ako autor kedysi predpokladal.

Miroslav Válek vniesol do slovenskej poézie výrazný intelektuálny rozmer, osobitú metaforiku, modernú a často i experimentálnu kompozíciu básnickej skladby. Jeho básnické skladby nesú so sebou príbeh ľudských osudov, ale i príbeh vecí, ktoré nás obklopujú a sprevádzajú v živote.

Maria Blaškovičová recituje z Válkovej poézie

Z doslovu Radoslava Matejova k vydaniu knihy Milovanie v husej koži v roku 2001:

„Súhra literárneho uznania a čitateľského uznania a čitateľského úspechu je v dejinách (nielen) našej literatúry charakteristická pre najvýraznejšie osobnosti. Je úžasné znova aktualizovať fakt, v tomto prípade adekvátnym spôsobom: knihou, že spomínané reakcie sú úzko späté s tvorbou Miroslava Válka. Samozrejme, sú to len vonkajšie efekty. Ale im predchádza celý rad príčin, priamo závislých na tvorcovi. Práve v nich treba hľadať východiská pre hľadanie samotného spisovateľa a pre Válka špeciálne, aby nám obťažkaný dôrazom na politické účinkovanie neklesol tam, kde si naňho už sotva posvietime. A koniec koncov literárne uznanie a čitateľský úspech sú tiež výslednicou plurality vyrastajúcej z kruhu kriticko-vedeckých polemík, zo spleti čitateľských zážitkov, politika v tejto pluralite rozhodne nie je vedúcou silou.“

Mária Blaškovičová a Jana Poláková

Zapísala: Jana Poláková

Fotografie: Lýdia Šimková