Literárny klub Omega je neformálne združenie literárnych tvorcov a priaznivcov literatúry
pôsobí pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne.

9. novembra 2015

Za októbrom

(Október je mesiac úcty k starším)

JAROSLAV DANIŠ


Zvýšenie dôchodkov
Ilustračná snímka:
Eleonóra Žůrková

Dozvedel som sa to na webe,
sú toho plné médiá,
že politici nielen sebe
nadelia, že som v tom i ja!

Počul som to aj od premiéra,
zo strany, čo má práve moc,
že bude lepšie ako včera,
už len vydržať do Vianoc.


A večer sa s tým v telke pýšil
aj sám rezortný minister,
že dôchodok sa nám zas zvýši.
Tak si vravím, keď dajú, ber!

Keďže som akčný a muž činu,
prestal som čumieť na telku
a hneď premýšľam, ako minúť
tú nečakanú nádielku.

Nebudem sa viac doma dusiť,
hurá za zdravým povetrím!
Zo zvýšeného dôchodku si
na dovolenku našetrím.

Len chvíľočku tú možnosť vážim,
čo sa mi v hlave vynorí:
čo si tak užiť krásnych pláží
na dovolenke pri mori?

Nad druhou tiež len chvíľku dumám
a už mi vypadáva z pier:
azda mi ešte zvýši suma
na aspoň týždeň do Tatier.

A keď nie, tak si môžem kúpiť
so zľavou dáke víkendy,
nevyužil by to len hlúpy,
moderný budem a trendy!

Už vidím svoje staré kosti
užívať si nad pomery...
A potom som si podrobnosti
tej milej správy overil.

Priemerný nárast vyrátaný
na necelé dve eurá!!!
Netušil som, že moje plány
tak rýchlo niečo nabúra.

Príčinu týchto divných počtov
všimol som si až v repríze:
peniaze miesto do rozpočtov
tečú kamsi do Belize!!!

A čo tých eur dvadsaťštyri,
čo sa mi za rok nazbiera?
Nakúpim za ne /až sa pýrim/
toaletného papiera!


Ilustračná snímka: Eleonóra Žůrková


Mesiac úcty k starším

Kalendár vymedzil nám mesiac,
z celého roka jediný,
v ktorom si, úprimne sa tešiac,
vážime svoje šediny.

Jedenásť mesiacov a je to:
už prichádza náš október,
v ktorom vrcholí babie leto
a slová vďaky tečú z pier

všetkých mladších čo len o trochu
a najmä detí zo škôlok,
keď stavajú nám z úcty sochu,
tešiac sa s nami vospolok.

Blahoželania a rúk stisky...
Po celý mesiac v médiách
zvýšený politikov výskyt...
Ružička ako prémia!

Nevďační nie sme, ba sme radi,
že si nás takto všímate.
Tiež sme kedysi boli mladí
a nechceme žiť vo vate.

No čo, keby tá k starším úcta,
zamyslime sa spoločne,
kvitla nielen v tom jednom z tucta,
no aspoň v jednom štvrťročne?!

Štyristo percent? Taký nárast?!
Počujeme tie výhrady.
Máme si túžbu tú dať zarásť
do sivých vlasov, do brady!?

Netreba do skaly to tesať,
nemyslíme to do bodky,
stačí, ak eur aspoň desať
navýši naše dôchodky!


(Eleonóra Žůrková a Jaroslav Daniš sú členmi Literárneho klubu Omega v Trenčíne.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ak chcete pridať svoj komentár k článku, nech sa páči.
Diskusia je moderovaná, komentár preto nebude publikovaný hneď,
ale až po jeho schválení administrátorom.
Ďakujeme.